Slepý dážď

„Môj život je ako slepý dážď. Šľahá, ale slnko svieti,“ týmito slovami začína Katarína svoj príbeh.

Pred devätnástimi rokmi sa rozhodla pre závažný krok – tesne pred maturitou odišla zo školy a o niekoľko mesiacov sa stala matkou. Viktor otcovstvo poprel, a tak vychovávala dcéru sama. Čas ubehol ako voda. Katarína všetku pozornosť venovala iba dcére. Jedného dňa však Linda zahynie pri tragickej nehode. Osamelá Katarína nevie, ako má žiť ďalej. Ťažia ju výčitky – hoci ani po rokoch neprestala Viktora milovať, dcére nikdy neprezradila, kto bol jej otec. Napraviť chybu je už neskoro.

Uzavrie sa pred okolím a chodieva iba na miesto, kde Linda naposledy vydýchla. A práve tam ju osloví neznámy muž. Rany sa konečne hoja. Na oblohu vyšla dúha – most od zla k dobrému… Katarína je zmätená; konečne uverila v lásku a zrazu sa vynárajú temné tajomstvá a podozrenia. Podarí sa jej vykĺznuť zo siete poloprávd a klamu a uverí, že Milan je ten pravý?