Inými očami

Všetci vnútorne cítime potrebu byť v spojení s ostatnými.
Len sme už akosi zabudli, že tieto schopnosti máme všetci v sebe.
Pocit osamelosti a odtrhnutosti riešime vysedávaním pred obrazovkami ? televíznej, počítačovej, mobilnej…
Virtuálna realita nám pomaly, ale iste začína nahrádzať skutočný svet a skutočný život. O niekoľko rokov už ani nedokážeme rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie. Pocit našej osamelosti sa bude stupňovať so zvyšovaním pripútanosti k virtuálnym svetom. Ale my sme ŽIVÉ bytosti.
Čím viac budeme využívať „internetové“ spojenia univerza, tým menej budeme závislí od štandardného internetu. Pretože o tom to je. Nie sme stroje, aj keď niekto by nás veľmi rád videl ako poslušné roboty bez vôle… Štáty a rodiny sa rozpadajú, deti vychovávajú počítače a televízia. Svetu vládne chaos.
Surovosť a podvody sú bežným štandardom.

Toto sme chceli? Nie je najvyšší čas vypnúť off-line techniku a zapnúť on-line život?