Kronika temného dávnoveku: Lovec Prízrakov

Svet pred šesťtisíc rokmi – to je Torakov svet. Čas po dobe ľadovej, ale pred rozvojom roľníctva, keď celú severozápadnú Európu, kde Torak žil, pokrýval rozsiahly Les.

Ľudia v Torakovom svete vyzerali tak ako vy alebo ja, ale ich spôsob života bol veľmi odlišný od nášho. Nepoznali písmo, kovy, ani koleso, ale dokázali vynikajúco prežiť aj bez nich. Dobre poznali Les – o zvieratách, stromoch, rastlinách i skalách vedeli všetko. Ak niečo potrebovali, vedeli si to nájsť alebo zhotoviť.

Žili v malých klanoch a mnohé z nich sa často sťahovali z miesta na miesto. Niektoré zostávali v jednom tábore len zopár dní, tak ako Vlčí klan, iné celý mesiac alebo aj celé ročné obdobie ako Havraní alebo Diviačí klan. Boli i také klany, ktoré zotrvali na jednom mieste celý rok, tak ako Tulení klan. A tak sa aj od udalostí opísaných v predchádzajúcej časti Kroniky temného dávnoveku – v Krivoprísažníkovi – niektoré z klanov premiestnili.

Autorka pred písaním Lovca prízrakov zbierala materiál, navštívila uprostred zimy fínske Laponsko. Tam v Národnom parku Urkho Kekkonena (časť divočiny Saariselkä) prešla na snežniciach veľa míľ pri teplotách -18 stupňov Celzia po stopách losov a pozorovala aj soby, kopytami bezstarostne vyhrabávajúce zo snehu lišajník.

Michelle Paverová strávila určitý čas v Nórsku na vysočine Dovrefjell, kde na častých individuálnych peších túrach spoznávala vresoviská a zažila nie raz ten zvláštny desivý pocit samoty v pustatine a v horách. Občas pozorovala pižmone, neuveriteľne podobné strapatým bizónom s dlhým vlasom, ale v skutočnosti sú tieto tvory príbuzné ovciam. Zbierala kusy ich úžasne teplej vlny, ktorá sa zachytáva na konároch stromov a kríkoch a často musela odbočiť zo svojej trasy, lebo ju blokovalo stádo pižmoňov. Uskutočnila výstup na horu Mount Snohetta (2 286m) – nečakané hmly, čudesné skalné výčnelky a zradné polia balvanov jej v Lovcovi prízrakov často poslúžili ako inšpirácia.